o fetišoch milej Say

Začalo to kedysi dávno, v jednom byte na šiestom poschodí. Jej život bol vtedy ešte bezstarostný, neviazaný, pohodový . . . mno a, potom sa to stalo . . . Milá Saylen zapla televíziu . . . a zrodil sa fetišista!!! Zrejme som to ešte dobre nevystihla, ale v televízii práve bežal jeden japonský animovaný seriál Shaman king, abo proste Kráľ šamanov, a potom to už išlo dolu vodou, milá Say získavala tajné poznatky, a časom sa znej stal absolútny a zmätený nadšenec pre japonské anime . . . prešiel nejaký ten čas, Saylenine syndrómy sa trochu stratili, no potom prišlo šokujúce zistenie, že existuje dokonca aj niečo LEPŠIE ako Shaman King (Say objavila Ameriku), vtedy to bolo ešte obdobie neblaho známej stanice A+, mno a ono sa to tej Saylen akosi zapáčilo a potom to už jelóóóó, Say začala pozerať Kaleido Star (doteraz jej niesu známe dôvody, PREČO?!? práve KS), akosi jej nedošlo, že AK neprestane, skončí na psychiatrickej liečebni v Pezinku, od ktorej už momentálne aj tak nemá ďaleko. Priznám sa, že KS, bolo vlastne také moje prvé PRAVÉ anime, ponevač, som na to kukala po japonsky a titulky čítala akoby to bola Biblia . . . XD Mno už konečne prestanem o sebe písať v tretej osobe, pretože sa bojím, že si niekto pomyslí, že som egocentrická (čo samozrejme nepopieram), po videní všetkých častí KS, po nespočetných hádkach s rodičmi (to ešte netušili, že to somnou skončí TAKTO a myslím, že mali dávať väčší dôraz na moju bezpečnosť) som sa konečne ukludnila, myslela som totiž, že nič lepšie už nebude (och, ako som sa len mýlila!), prišlo na rad Jigoku shoujo, čo musím uznať, že bolo nehorázne lepšie a ešte teraz si vždy rozrevem pri mene ,,Sentaro" (*smrk*), mala som v tedy takú celkom jemnú mániu, ktorá sa ale každým novým dielom stupňovala, popri tom som ešte hltala ParaKiss a neskôr som sa aj vrhla na Inuyashu, ktorá ma ale našťastie dosť skoro prešla (ponevač skončila na Animaxe a ja som nemala okrem netu kde na ňu zírať), potom ma už chytilo celé japonsko, (ešte doteraz mávam tiky, pri slovách na ,,Jap" vystreliť rukou ku stropu a zahučať ,,Japonskóóóoo!"), neustále som niečo hľadala o tejto úúúžo krajinke, preklepla som si japončinu (zas ne doslova, akurat som zistila, že nemám šancu sa ju naučiť) atď. atď. Potom prišiel na rad Naruto (ktorý ma drží doteraz), musím uznať, že ten ma zabavil celkom slušne, medzi tým som ešte zhltla Yamato Nadeshiko Shichi Henge, Boys next door, Spiral, Cowboy Bebop a ešte dačo (pls nemyslite si, že si o sebe myslím, že som nejaký mega Otaku (čo ani nechcem byť), a samozrejme chapem, že vy ste toho videli odvážim sa povedať 1000 krát viac, ale lepším sa XD), mno medzi tým som zistila, že na tom niesom žďaleka tak zle, pretože som prekukla množstvo blogov a s šokom *in shock* zistila, že nemám šancu sa vám vyrovnať, bolo to sprosté myslieť si to (a už si to samozrejme nemyslím), možno si myslíte ,,Bože, šak ona videla ledva 0.01% toho čo ja!" a nebojte, ja som si toho vedomá a už to ani nexem, zistila som totiž, že keď je baba zamilovaná do animovanej postavičky nieje tak uplne v poriadku (i keď, nikomu nezakazujem nazívať všetkých bishikov kawaii XD, pretože, to robím ja sama), ono, zažila som obdobie depresii v nádeji, že Ren možno naozaj existuje, ale vzdala som to, moja prvá mánia prešla pokojne (neskončila! iba prešla). Prišlo na radu niečo lepšie . . . JRock!!! anoo, a ten ma drží doteraz! heh a už by som aj mohla skončiť, ale neurobím vám tú radosť (teda ak ste sa dočítali až sem)Mno, bol to prvý ošial The Gazette (Ruki juch juch!)! Ó áno, zamilovala som sa do Gazeťákov (kluci moji), milujem ich hudbu, milujem ich štýl, nech sem ihneď prídu . . . leboooo (mno hodil by sa rým, ale zasekla som sa), jednoducho povedané, zistila som, že japonci sú nielej geniálni (čo sa týka kreslenia atď.), ale aj neskutočne pekní (Miyavi, kyaaaaa!), mno a ešte doteraz mám pocit *nosebleed* pri pohlade na Uruhove stehienka (áno, mám fetiš na Uruhove nohy!), mno a treba ešte niečo dodávať? Myslím, že by sa hodilo dodať, že postupom času som zistila, že jedný človek za ktorého som ochotná sa vydať MUSÍ byť japonec, že jediné miesto na svadbu je v Japonsku pri bráne Torii v tradičnom japonskom kimone, že jediné miesto kde som ochotná založiť rodinu a pracovať je v Japonsku a, že mi z toho všetkého totálne hrabe a mám pociť, že sa mi z toho šikmia oči . . . síce si nemyslím, že by som sa mohla porovnávať s takou Taylor (čo sa ani neodvážil Taylor-dono), abo s Chill, abo ešte s tisíckou iných ľudí, ale držím sa, fakt sa snažím, síce ja neudržím pri pohlade na Yaoi a comp mám zaprataný soundtracmi a všeliakými hovadzinami, a v normálnom živote sa nedokáže na nič sústrediť, ale momentálne už musím končiť, lebo už nemám nápady ako sa ďalej strapňovať a už sa mi ani nechce, takže . . . . . . this is SAYLEN!!!! P.S.: prosím odpustite mi gramatiku, odpustite mi, že hrozne píšem, že vôbec nemám zmysel pre humor, že nerobím vety, že som trápna a, že vôbec som, ale akosi sa mi to vymklo spod kontroly . . .